Neznámy Fándly: neprávom zabudnutý osvietenec?

O Fándlym každý z nás počul minimálne v škole. Jeho meno je však trošku neprávom zatienené slávou ostatných bernolákovcov – J. I. Bajzu, Antona Bernoláka a inými.

Juraj Fándly pochádzal z chudobnej roľnickej rodiny z Ompitála (dnes Doľany). Narodil sa v roku 1750. Absolvoval kláštornú školu v Šaštíne, teológiu študoval v Trnave a Budíne.

Po štúdiách pôsobil v Seredi (kde má tiež múzeum na fare) a Lukáčovciach. Od roku 1780 za trest pôsobil na najchudobnejšej farnosti v stolici – v Naháči. Tam žil a pôsobil dlhých 27 rokov. Pravdepodobne sa venoval hlavne povolaniu dušpastiera, avšak z jeho spisov môžeme vyčítať, že mal neobyčajnú záľubu v rastlinách a včelách.

Fándly sa venoval popularizačnej činnosti – snažil sa roľníkov naučiť správne hnojiť pôdu, starať sa o hyd, lichvu, vinohrad, i stromy.

V roku 1792 napísal svoje dielo Piľní domajší i poľní hospodár, kde okrem iného opisuje priebeh roka na hospodárstve – aké práce sa aktuálne robia. Hoci sa v spise vysmieva horoskopom, sám píše o vplyve mesiaca na rastliny (o tom bude ďalší článok na blogu!).

Napriek tomu, že bol Fándly jeden z čelných predstaviteľov Slovenského učeného tovarišstva, chudobný a zabudnutý s podlomeným zdravím zomiera v Doľanoch (Ompitáli) v roku 1811.

V súčasnosti nevieme, ani kde na Doľanskom cintoríne sa nachádza jeho hrob. Symbolický náhrobok uprostred cintorína dala postaviť Matica Slovenská pri 200. výročí jeho narodenia.